TaZ, Neo, pasha, snax a byali. Táto päťka spolu drží už cez 3 roky, čo je v CS:GO nevídaná vec. Za ten čas vyhrali množstvo trofejí vrátane jedného majoru a Virtus.pro je tak dnes jeden z najlepších a najstabilnejších tímov sveta. Začiatky však boli veľmi problematické a nebolo ďaleko od toho, aby táto zostava nikdy neexistovala.
Anton Cherepennikov, majiteľ Virtus.pro, o celom vývoji tímu porozprával na oficiálnej stránke organizácie. Celý príbeh sme sa vám rozhodli preložiť, takže sa pohodlne usaďte.
Text je písaný z pohľadu Antona Cherepennikova
Udalosti v pozadí
Značka Virtus.pro bola založená v roku 2003, pričom Counter-Strike bol vždy jej hlavnou oblasťou. Virtus.pro bol až do 2014 zastupovaný hráčmi CIS. Na začiatku roku 2013 sa organizácii darilo, keď bola tvorená hráčmi Angel, Kucher, Dosia, Adren a GuardiaN. Bola to táto zostava (okrem GuardiaNa), ktorej sa podarilo zastaviť víťaznú šnúru NiP. Kontrakty ešte vtedy neboli bežnou vecou v e-športe a vzťahy medzi hráčmi a organizáciou boli založené na bezvýznamných dohodách.
A tak prišlo k tomu, že CIS hráči nedodržali slovo a opustili Virtus.pro len kvôli pár dolárom navyše a skresleným vyhliadkam od tímu Astana Dragons. Jedine GuardiaN ostal verný, no zvažovali sme úplné zrušenie tímu aj napriek veľkej snahe a peniazom, ktoré sme do toho investovali. Strácali sme motiváciu ísť ďalej.
Je nutné podotknúť, že v roku 2013 nebola budúcnosť Counter-Strike: Global Offensive veľmi sľubná. Komunita nebola s hrou spokojná, neboli ešte astronomické čísla sledovanosti a ani populárne dropy bední či nálepky. Ekonomicky boli e-športové organizácie veľmi nestabilné a len strácali peniaze.
Slávnej Golden Five sa počas roku 2013 veľmi nedarilo. Spočiatku mali legendárni hráči celkom problém dostať sa do CS:GO. Golden Five sa zmenila na Golden Three, pričom v tomto momente TaZ a Neo dokonca skúsili šťastie v League of Legends s nádejou viac zabezpečenej budúcnosti. PashaBiceps navyše seriózne uvažoval nad ukončením kariéry a nájdením si bežnej práce.
Poľskí hráči často nemali šťastie s organizáciami a uprostred roka 2013 opäť ostali bez podpory. Išlo o už celkom dospelých mužov, ktorí nedostávali žiadnu výplatu a nevyhrávali žiadne výhry. Stále si nedokážem predstaviť, ako to dotiahli až do konca 2013, keď konečne prišla výhra na turnaji Starladder.
Začiatky
V skutočnosti to bol GuardiaN, kto zachránil Virtus.pro. Po odchode spoluhráčov ostal sám a odmietol prejsť do NaVi. Povedal, že počká, kým preňho nájdeme novú zostavu. Jeho húževnatosť a lojalita si u mňa vybudovala rešpekt. Namiesto zrušenia tímu som sa rozhodol pozvať troch legendárnych poľských hráčov a hľadali sme posledného.
V tom čase sme mali s Lexom rozdielny pohľad na veci, keďže on bol s Virtus.pro od úplného začiatku a spravil všetko pre to, aby získal späť bývalú CIS zostavu. Astana Dragons nakoniec aj bola krátkodobá záležitosť; hráči nedostávali svoje výplaty a časom požiadali o návrat do tímu Virtus.pro.
TaZ si všimol, že som niečo s Lexom niečo riešil a priamo mi napísal. Rozhodol som sa, že z princípu už nechcem žiadnu dohodu s týmito nespoľahlivými ľuďmi (Astana Dragons) a sám som sa pustil do vyjednávaní aj napriek tomu, že som pre Virtus.pro ešte nikdy nezložil žiaden tím. Dovtedy to mal na starosti Lex. Pri pohľade späť stále nedokážem uveriť, že sme sa nakoniec dohodli. Predstavte si, aké to bolo pre TaZa ťažké vložiť vieru do CIS organizácie po všetkých tých rokoch a nešťastiach s inými organizáciami.
Zároveň si predstavte, aké to bolo ťažké pre Virtus.pro s jej CIS fanúšikovskou základňou, po Rusky hovoriacom manažmente, médiách a pochopiť ako pracovať so zahraničnou zostavou po tom, ako sme boli zradení tou domácou.
Najväčšie spory však boli zvnútra tímu. PashaBiceps váhal o tom, či má pokračovať v hraní, TaZ a Neo trvali na poľskom tíme bez akýchkoľvek zmien a ja som bol presvedčený o udržaní GuardiaNa v tíme, pričom som považoval za veľmi riskantné prijať mladých a neznámych hráčov byaliho a Snaxa. S TaZom sme o tom debatovali takmer každý deň po dobu troch mesiacov. Neviem si ani vybaviť, koľkokrát sme nič nevyriešili a len sme jeden druhému popriali šťastie.
Nakoniec TaZ povedal: „Anton, viem, že ty sám si bol profesionálnym hráčom Counter-Strike, no ja som nielen hral veľa rokov, ja som aj vyhrával. Ver mi, viem ako vyhrať a dokážem to, ak mi budeš veriť. Potrebujem domácu zostavu, ktorá hovorí jedným jazykom a za ktorú sa budem môcť zaručiť.“ Dlho som nad tým rozmýšľal, nakoniec som sa porozprával s GuardiaNom, ktorý len čakal celé tri mesiace a vysvetlil som TaZov názor. Pokojne povedal, že ak s ním nechcú hrať, tak prestúpi do NaVi a postará sa o to, aby o ňom Poliaci v budúcnosti ešte počuli. Veril som TaZovi.
Súvisiace: Nový bootcamp tímu Virtus.pro je neuveriteľný
Súčasnosť
Počas posledných troch rokov sa stalo všeličo, boli sme hore aj dole. Práca vnútri CS:GO tímu je veľmi komplexná. Valve nijak nereguluje vzťahy medzi hráčmi a organizáciou a preto je nájsť kompromis dennodenným problémom. Žiaden kontrakt vám nepomôže, pokiaľ nebudete pracovať na vzájomných vzťahoch. Akonáhle sme s Poliakmi dosiahli dohodu, vrátil som sa k vedeniu mojej organizácie a s hráčmi som sa stretol raz alebo dvakrát za rok aby sme prediskutovali nový kontrakt.
Počas toho som bol s TaZom osobne v kontakte. Naše konverzácie sa ťahali hodiny a boli o jedinej veci: nezmeniť zostavu za žiadnu cenu, pričom sme skutočne boli v pár veľmi kritických situáciách.
Keď vyhrávate, zabudnete na to hneď ďalší deň, no keď prehrávate, túžba niečo zmeniť vás môže prenasledovať niekoľko mesiacov a zdá sa to ako veľmi jednoduché riešenie. Veľa tímov si zvolí práve jednoduchú cestu.
Ku koncu roka 2016 sme začali diskutovať o štvorročnom kontrakte, čo bolo v e-športe nevídané. Vtedy som sa TaZa opýtal: „Zvažoval si prácu v organizácii, keď ti je už tridsať? Si si istý, že chceš hrať ďalšie štyri roky?“
Povedal, že ho odpisujem príliš skoro a že mu musím veriť. Po drtivej prehre proti tímu Astralis na majori prehlásil, že ich Virtus.pro na ďalšom turnaji porazí – a mal opäť pravdu.
P.S. Ohľadom toho Mercedes Benz
Wiktor si už upravuje posledné detaily na aute 🙂 Chcel by som povedať, že som veľmi vďačný za jeho prácu tímového lídera. Toto nie je darček hráčovi Virtus.pro, všetci pre mňa vždy znamenali rovnako a všetkých si rovnako vážim. Toto je súkromný darček osobe, s ktorou som pracoval niekoľko rokov a ktorá ma učinila veriť v túto zostavu.
Osobe, na ktorej slovo sa môžeš spoľahnúť, čo je dnes v e-športe raritou. A hlavne, nikdy odo mňa nepýtal viac počas našich súkromných rozhovorov. Práve naopak, vždy žiadal rovnaké podmienky pre všetkých hráčov. Zaslúžil si to.
